Strana 2
Strana 2 pokračovanie zvieratá lesov
Líška obyčajná
Líška obyčajná (Vulpes vulpes)
Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato však pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti sa líši. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva. Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afrike, západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach. Krivonos smrekový Krivonos smrekový Loxia curvirostra
Vidieť ho môžeme v ihličnatých, najmä v smrekových lesoch. Združuje sa do kŕdľov. Je pomerne krotký. Lepšie ho môžeme pozorovať v zime, vtedy býva „menej pohyblivý“. Jež hnedý Jež hnedý (Erinaceus europaeus) Diviak lesný Diviak lesný Sus Scrofa Žije (s medzerami) v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike. V Európe nežije prakticky len na Veľkej Británii, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. (Prípadný poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj inde). Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov. Sfarbenie kolíše od čiernej, cez červenohnedú po svetlohnedú. Mláďatá majú typické pruhy. Samce majú vyčnievajúce očné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými drumi diviakov pomerne malé. Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mláďat. Obrázky Líška obyčajná
Krivonos smrekový Jež hnedý Diviak lesný Na strane 3
Tento operenec je iba o niečo väčší ako vrabec domový, dorastá do dĺžky 16,5 cm. Má veľkú hlavu a zavalité telo s krátkym rozoklaným chvostom. Výrazne sa prejavuje pohlavná dvojtvarosť ( pohlavný dimorfozmus) - samec má červené, samica olivovozelené sfarbenie. Krídla a chvost majú obe pohlavia tmavé.
Ježe sú veľmi populárne pre svoj pichľavý šat a schopnosť skrútiť sa do klbka. Takto sa tento pomalý a vcelku bezbranný tvor bráni pred nepriateľom. Pichľavá guľka dokáže odradiť mnohých, len málo šeliem a dravých vtákov (napríklad výr) si s ňou dokáže poradiť. Niekoľko druhov ježov žije v Európe, Afrike (okrem pásma dažďového pralesa) a v Ázii (okrem južných oblastí). Severnú hranicu ich rozšírenia tvoria listnaté lesy. Všetky druhy ježov sú i navonok veľmi podobné. Jež je nočné zviera. Už vari každý z nás ho stretol na jeho potulkách za dážďovkami, slimákmi a hmyzom. Nepohrdne ani vtáčími vajíčkami alebo mláďatami, ani inými malými stavovcami. Všeobecne je známe, že žerie aj hady, ba nevyhne sa ani zmiji, hoci nie je proti jedu imúnny (ako sa niekedy myslí). Víťazí nad ňou taktikou. Hadím zubom nastavuje ostne na hlave, a keď sa had o ne poraní a v boji vyčerpá, rýchlo s ním skoncuje. Málokto mal to šťastie, žeby našiel ježkovo hniezdo. Samica si ho buduje v kríkoch, v kôpkach suchého lístia, trávy, machu. Čerstvo narodené mláďatá sú ružovobiele, bez pichliačov. A ešte sú slepé a bezmocné, a už im narastie – síce mäkký a biely, ale už naozaj ostnatý kabátik.